Slávnostné udelenie ocenení

PhDr. Ján Jurišta - ocenený v oblasti publicistika a verejný život, šírenie dobrého mena obce

- narodil sa 23. augusta 1944 vo Svrčinovci

Študoval španielčinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Počas štúdii bol na jazykovom kurze na Kube. Pobyt v revolučnom prostredí umocnil jeho záujem o svetové dianie. Po vojenskej službe sa dostal cez konkurz do latinskoamerickej redakcie zahraničného vysielania Rádio Praha. Novinárske ostrohy získaval aj v Ekvádore. Po zámene žurnalistickej kariéry diplomatickou pôsobil v troch etapách šestnásť rokov v Latinskej Amerike. Najprv na poste tlačového a kultúrneho pridelenca v Havane, potom ako veľvyslanec ČSSR v Buenos Aires a napokon opäť vo funkcii titulára v Argentíne, už ako reprezentant Slovenskej republiky, s pôsobnosťou aj pre Uruguaj a Paraguaj. Za súčinnosť pri realizácií objednávok ČSSR v Argentíne, kde sa postavili tri elektrárne a za výsledky v politickej oblasti, dostal štátne vyznamenanie "za vynikajúcu prácu". Pred novembrom 1989 i po ňom pracoval aj na ministerstve zahraničných vecí /v Prahe i Bratislave/. Bol tiež krátkodobo zamestnaný vo viacerých súkromných firmách.

V súčasnej dobe je pracujúci dôchodca. Už niekoľko rokov externe pôsobí na Fakulte managementu Univerzity Komenského, kde vyučuje španielčinu a predmet Globálne procesy svetovej ekonomiky. Po zmene režimu, na začiatku deväťdesiatych rokov, uverejnil vo viacerých novinách článok, kde upozorňoval, že kapitalistické krajiny nie sú iba bohaté, ale aj chudobné a závislé a že tento systém neuspel v celom rozvojovom svete. V roku 1998 vydal publikáciu "Sto mesiacov po nežnej: Slovensko v závoze majetkového prevratu a medzinárodný kontext". V roku 2009 nasledovala kniha "Prehra víťazov" s podnadpisom "Opakované globálne zlyhanie kapitalizmu vracia do hry socializmus v novej podobe". Jeho názory potvrdila svetová kríza. Bola to pre neho najsmutnejšia satisfakcia, akej sa mu mohlo dosťať. V decembri 2013 vyšla kniha "Zákulisie premien sveta". Je kritickou analýzou naoliberálneho kapitalizmu. Poskytuje informácie o svetovej kríze, problémoch EÚ, o príčinách úspechov nových ekonomických mocností. V knihe ukazuje, že ekonomický model, ktorý vznikol privatizáciou a majetkovým prevratom neuspel ani u nás, ani nikde vo svete, a preto ho treba demokratizovať. Len tak bude možný lepší život na Slovensku. Je to jeden z cieľov jeho životného snaženia.

PaedDr. Milan Pecka - ocenený v oblasti školstva, rozvoj obce

- narodil sa 23. novembra 1945 v Mestečku, okres Púchov

Po skončení základnej školy a maturite na SVŠ v Púchove sa rozhodol pre štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, ktorú ukončil v júni 1968. Po vykonaní základnej vojenskej služby nastúpil do ZŠ v Hornej Štubni, okres Martin. V roku 1972 sa oženil a presťahoval za manželkou Jiřinou do Tyry pri Třinci a rok vyučoval v ZŠ v Třinci. Podal si žiadosť o učiteľské miesto na odbor školstva v Čadci, kde mu ponúkli učiteľské miesto v ZŠ vo Svrčinovci. Tu pán Milan Pecka pôsobil 18 rokov. Mnohí žiaci pod jeho veením úspešne absolvovali fyzikálnu olympiádu, zúčastňovali sa rôznych súťaží výrobkov žiakov a tak reprezentovali svrčinovskú školu, ale aj obec. Aktívne sa pán Pecka zúčastňoval národného výskumu v projekte nových vyučovacích metód. Výsledky posielal na Ostravskú univerzitu, ktorá mu neskoršie ponúkla urobiť štátnu rigoróznu skúšku, a tak získal doktorát z pedagogiky.

Obec Svrčinovec považuje za svoj druhý domov a vždy, keď prechádza Svrčinovcom, cíti čosi krásne a vznešené. Vracajú sa mu spomienky, ktoré tam za 18 rokov prežil. S básnikom volá: "Postoj chvíľa, si krásna...".

Možno mnohí nevedia, že po nežnej revolúcii v Obci Svrčinovec pán Pecka 9 mesiacov zastupoval starostu. Revolúcia priniesla i to, že sa začali stavať hraničné prechody, rušili sa vlakové spoje a tak musel Svrčinovec opustiť. Nastúpil do ZŠ Pod Zvonek v Českom Těšíne, kde sa po roku stal riaditeľom. Veľmi sa zasadzoval o družbu so ZŠ vo Svrčinovci.

Po 13 rokoch dostal ponuku kandidovať v komunálnych voľbách, a tak sa stal zástupcom starostu v Českom Těšíne. Po skončení funkčného obdobia odišiel do dôchodku. Veľmi rád sa zúčastňuje stretnutí so žiakmi, ktorých učil vo Svrčinovci a kde je pravidelne pozývaný. Tam spomína na to, čo spolu so žiakmi prežili. Sú to naozaj dojemné a vzácne chvíle...   

Mgr. Radovan Čulák - ocenený v oblasti cirkvi a verejného života

- narodil sa 11. júla 1974

Svoje detstvo prežil v Kysuckom Novom Meste a v Nesluši. Po strednej škole absolvoval bohosloveckú fakultu v Nitre a v roku 1999 bol vysvätený za kňaza. Krátkodobo pôsobil vo viacerých farnostiach a pred deviatimi rokmi bol poverený vedením našej farnosti. Je to človek, ktorý si dokáže nájsť cestu ku každému z nás. Vie sa znížiť k malému dieťaťu, viesť dospievajúceho mladého človeka, ktorý sa hľadá, má si čo povedať s dospelými a s veľkou úctou pristupuje k našim starším ľuďom. V prvom rade musíme vyzdvihnúť jeho duchovné vedenie, prípravu na prvé sväté prijímanie, vedenie birmovancov, večerné adorácie spojené s krásnymi piesňami, štvrtkové vešpery, rorátne sväté omše, sväté omše pre deti. Vie si nájsť čas na rozhovor, či osobitnú svätú spoveď. Založil veľmi peknú tradíciu "krojovanej" svätej omše a živého betlehema. Bol naklonený myšlienke vybudovaniu krížovej cesty, ktorá prepojila našu obec s časťou Závršie. Má úžasnú schopnosť osloviť rôzne vekové skupiny ľudí. Mnohé deti a mladých ľudí motivuje k správnemu využívaniu voľného času zapájaním do športových aktivití ako je florbal, hokejbal, hokej, korčuľovanie a bicyklovanie. Dokonca sa mu podarilo pre šport získať našich chlapov a zorganizovať rôzne turnaje, či cyklopúte po slovenských i zahraničných pútnických miestach. Zúčastňuje sa na aktivitách organizovaných obcou ako je Deň matiek, Mikuláš, fašiangy či stretnutie s našimi jubilantmi. Je v mnohých oblastiach prínosom pre našich občanov a celú obec.

Mgr. Slavomíra Filová - ocenená v oblasti umenia a kultúry

- narodila sa 03. marca 1987 v Čadci

Je slobodná. Vyštudovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici učiteľstvo predmetov hudobné umenie a etická výchova.

V rokoch 2005 - 2008 vyučovala ako externý pedagogický zamestnanec hru na klavír v Základnej umeleckej škole v Čadci a od roku 2008 pracuje v ZUŠ ako interný pedagogický zamestnanec - vyučuje hru na klavíri a hudobnú náuku. Medzi dôležité obdobie patrí rok 2013 - 2015, pretože pani Slávka Filová pôsobila v Štátnom divadle v Košiciach ako člen orcherstra.

Hosťuje v rôznych orchestroch na Slovensku ako člen orchestra - hrá na harfe v Štátnom komornom orchestri v Žiline.

Medzi svoje úspechy radí september 2012, pretože spoluúčinkovala ako harfistka so Štátnym komorným orchestrom na koncertnom turné s IL DIVO. V októbri 2017 spouúčinkovala ako harfistka so Štátnym komorným orchestrom na koncertnom turné - hudba k premietanému muzikálu "La la land" v Štátnej opere v Banskej Bystrici, Štátnej filharmónii v Košiciach a Štátnom divadle v Košiciach. Okrem harfy pani Filová ovláda hru na klavíri, zobcovej flaute a tiež spieva. Medzi záľuby patrí hudba, čítanie, príroda, plávanie, turistika, kultúra, či verejné dianie.

Mária Kotyrová - ocenená v oblasti sociálna starostlivosť

- narodila sa 13. mája 1936 v Krásne nad Kysucou

Ako sirota bývala u svojho brata Jána Čimboru vo Svrčinovci, kde absolvovala základnú školu. Po úspešnom ukončení nastúpila do Pedagogickej školy v Žiline. Stala sa tak jednou z prvých kvalifikovaných učiteliek pre Materské školy v Čadci. Jej prvým pôsobiskom bola MŠ Fraňa Kráľa, kde pracovala 7 rokov. Neskôr nastúpila ako riaditeľka do MŠ Svrčinovec, vo funkcii pôsobila do roku 1991, kde svojím prístupom bola vzorom pre nás všetkých. Pani Kotyrová je osoba s veľkým srdcom, láskavým a obetavým prístupom a priam materinským cítením nielen k deťom, ale aj dospelým. S jej húževnatosťou a ochotou sa stala v roku 1965 členkou a neskôr predsedkyňou miestneho spolku Slovenského červeného kríža, kde vďaka aj jej zásluhe dostali pomoc v ťažkej situácií mnohí bezpranní ľudia a ich život sa stal tak prijateľnejší.

Začínala ako dobrovoľníčka, neskôr ako predsedkyňa MS SČK vo Svrčinovci, ale 30 rokov pracovala vo výbore ÚS SČK v Čadci. MS SČK sa rozvíjal v mnohých oblastiach nielen získavaním nových a mladých darcov krvi, ale aj zdravotnými školeniami s rôznými témami prednášané zdravotníkmi, nechýbali ani návštevy starkých a chorých členov v domácnostiach, v nemocničných zariadeniach, ako aj v domovoch dôchodcov. Za prácu, ktorú vykonávala získala mnohé ocenenia, ako aj MS SČK - "Ďakovný list z Ústredného výboru SČK v Bratislave", III. stupeň, II. stupeň aj I. stupeň "Za obetavú a záslužnú prácu" a iné poďakovania.

Ak je cesta človeka vykladaná ochotou, dobrotou, snahou pomôcť inému v núdzi a chorobe, potom vníma vlastný život ako dar. Iba život pre druhých, stojí za to žiť.

Sme radi, že pani Kotyrová rozširuje rady členov a dobrovoľníkov Slovenského červeného kríža v našej obci a tak napĺňajú ideály zakladateľstva Červeného kríža Henryho Dunata, nositeľa prvej Nobelovej ceny za mier, ktorý povedal: "Červený kríž je akýmsi svetlom v tme. Nedovoľme, aby toto svetlo zhaslo, ale aby svietilo všade tam, kde sa bude javiť potreba". A preto berme si príklad z pani Kotyrovej, ktorá je nositeľom tohto svetla, nedovoľme, aby zhaslo a rozžiarme ho aj my vždy tam, kde je treba.

Agnesa Kullová - ocenená v oblasti umenia a kultúry

- narodila sa 13. mája 1948 vo Svrčinovci

Má jedného syna a dve dcéry. Od roku 1965 do roku 2002 pracovala v AVC Čadca. Pani Agneska má životných koníčkov veľa, ale najviac jej učarovala turistika a drôtikovanie. Na turistiku chodila dlhé roky, ale drôtikovaniu sa venuje už 17 rokov. Navštevovala rôzne kurzy, ale kurz drôtikovania ju chytil za srdce a drží ju pri živote dodnes.

Pani Agneska si svoje umenie nenechávala iba pre seba a tak prichádza aj medzi deti do základnej školy, kde ukazuje žiakom základy drôtikovania na vajíčkach, či kameňoch. Z drôtu vytvárala aj rôzne iné predmety ako napr. srdiečka, vianočné ozdoby, prstene, náušnice, či retiazky.

Neskôr začala svoje výrobky prezentovať a predávať aj na vianočných a veľkonočných jarmokoch. Svoje výrobky poskytuje aj do Kysuckého múzea a Osvety v Čadci, ktorá ich ďalej posúva do Starej Bystrice, do Kaštieľa v Radoli, Dolného Kubína a inde. Drôtikovala vajíčka do Ameriky, no a osobne navštívila aj Poľsko a Českú republiku. Takto pani Kullová reprezentuje nielen seba, ale aj našu obec.

V roku 2008 v Kysuckom múzeu v Čadci získala 2. miesto za cenu diváka a v roku 2015 v Dolnom Kubíne diplom za kolekciu drôtovaných kraslíc.

Agneskine veľkonočné kraslice našli svoje miesto aj u pána profesora Jozefa Grusku v Bratislave.

Čo určite teší pani Kullovú je fakt, že už má aj následovníčky - ženy, ktoré toto umenie chytilo za srdce.

Ako sama hovorí: "Niektorú vázu mám aj dva roky a nemôžem si spomenúť ako som ten vzor robila... Potom sa zadívam na ňu, zoberiem ju do ruky a začnem drôtikovať. Na nič iné nemyslím, len na vzorku. A keď je hotová, pobozkám ju, poďakujem Pánu Bohu a želám si, aby urobila radosť tomu, kto sa na ňu pozrie. Každý výrobok takto ukončím. S niektorými výrobkami sa dodnes nemôžem rozlúčiť, pretože mi prirástli k srdcu".

Marián Kužma - ocenený v oblasti športu

- narodil sa 03. decembra 1987 v Čadci

Žije vo Svrčinovci, je ženatý a má jedného syna. Marián Kužma sa začal venovať CrossFitu na konci roku 2012. Je to športové odvetvie, program na rozvoj kondície, kombinujúci rôzne tréningové metódy a náradie. Ide o spojenie gymnastiky, rýchlosti a silového tréningu. V CrossFite možno vidieť drepy, výskoky, beh, hádzanie, lezenie, dvíhanie a podobne. Pri CrossFite ide o optimalizovanie v každej z desiatich sfér fitnessu - kardiovaskulárna a respiratívna vytrvalosť, výdrž, sila, flexibilita, výkon, rýchlosť, koordinácia, obratnosť, balans, presnosť.

Cvičeniu sa najskôr začal venovať k redukcií váhy. Nakoniec sa z tohto športu stal preňho životný štýl. V roku 2015 prišlo rozhodnutie v tomto športe súťažiť a stal sa preňho prioritným športom.

Pán Marián Kužma má v CroffFite veľa úspešných výkonov:

1. miesto tímové závody v Havířove /Česká republika/

2. miesto na Fitmonster v Brne /Česká republika/

2. miesto v Budapešti na Hungarian games /Maďarsko/

4. miesto v Třinci /Česká republika/

5. miesto v Bratislave Crossliga

Vybojoval si postup na prestížnu súťaž do Talianského Monopoli, postup do finále poľskej crossfitovej ligy Hellgames.

Stal sa tiež víťazom troch kôl a následne 4. slovenskej ligy tímov vo vzpieraní.

Má aj nesúťažné úspechy, ktoré si samozrejme tiež cení a hovorí, že si ich cení najviac. Je to napríklad nočný beh z Makova do Čadce zhruba 50 km, prebehnutie Tatranskej magistrály, výbeh na Tatranský Kriváň, či vrchy Malej Fatry /ako napr. Kriváň/.

Medzi jeho záľuby patrí aj horolezectvo. Vystúpil na najvyšší štít Rakúska Grossglockner hrebeň Studlgrat, hrebeň Končiste, Dračí hrebeň, ale aj Gerlach, Lomnický štít a mnohé iné. 

Terézia Mešťanová - ocenená v oblasti publicistiky, umenia a kultúry

- narodila sa 25. novembra 1956 vo Svrčinovci

Pani Terézia Mešťanová žije vo Svrčinovci a jej najväčším koníčkom je veršovanie rozprávok. Jej prvá kniha "Veršované rozprávky" si hneď našla svojich verných čiteteľov. Ale poďme tak trocha po poriadku... Pani Terézia Mešťanová pracovala ako kaderníčka. Zamestnanie zavesila na klinec a začala sa venovať písaniu básni a rozprávok. Niektorí si pamätá odvtedy, ako ich čítala svojim deťom a zveršovať ich jej nerobí problém. Niektorí si prečíta znovu. Nikdy si nemyslela, že by jej mohla vyjsť knižka, spomína kaderníčka, ktorá pre zdravotné problémy musela svoje zamestnanie, ktoré vykonávala vyše dvadsať rokov, zavesiť na klinec. O tom, že talent pani Terézii určite nechýba nesvedčí len jej umenie veršovať, ale tiež jej výtvory, ktoré ležia v škatuliach. Majstrovsky zvláda techniku richelie s pomocou ktorej zhotovuje prekrásne kraslice. Spod jej rúk vychádzajú aj kroje pre bábiky. Inšpiruje sa ľudovou "módou" z rôznych kútov Kysúc.

"Problém je s telíčkami, ktoré sa tu nedajú kúpiť", hovorí o peripetiách pri zhotovovaní krojovaných bábik. Zatiaľ to rieši svojsky. Telá bábik vyrába z hliny a potom ich parádne vyoblieka. Doteraz ušila okolo dvadsať krojov. S nimi, ale i kraslicami uspela už na nejednej súťaži. Na margo nasledovníkov v rodine hovorí, že dúfa, že budú.

Deti svoju mamu v jej koníčkoch podporujú. Napokon, aj oni majú z nich úžitok. Keď prídu na návštevu, chvíle pohody im navodí aj začítanie sa do maminých veršovaných rozprávok. Veď kto z nás by sa nechcel vrátiť do detstva a zaspomínať si na časy, keď sme dokázali zaspať pri Popolvárovi, Popoluške či Zlatovláske.

MUDr. Stanislav Moják - ocenený v oblasti sociálnej starostlivosti

- narodil sa 31. mája 1954 v Čiernom

Je slobodný a väčšinou svojej praxe venoval práci zubára v Obci Svrčinovec. 

Po ukončení základnej školy v Čiernom absolvoval Strednú vyššiu školu v Čadci a v rokoch 1972 - 1977 Lekársku fakultu v Olomouci.

V roku 1977 nastúpil ako zubný lekár do Okresného ústavu národného zdravia v Čadci. Jeho prax prerušil nástup na základnú vojenskú službu v roku 1977.

V obvodnom zdravotnom stredisku vo Svrčinovci pôsobil dlhých 38 rokov. Niekedy bol veľmi prísny, a to preto, lebo mu skutočne záležalo na našom zdravom chrupe. A dovolíme si tvrdiť, že možno aj viac ako nám samotným. Za jeho prácu a to, že vydržal, mu právom patrí vďaka a ocenenie.

Medzi jeho záľuby patrí najmä turistika. Je veľmi skromný a nenápadný človek s dobrým srdcom.

Mgr. Vladimír Najdek - ocenený v oblasti športu

- narodil sa 07. februára 1990

Vyštudoval Vysokú školu ekonómie, manžmentu a verejnej správy v Bratislave. Od malého chlapca mal k lopte blízko, jeho túžbu reprezentovať dokázal presadiť na základnej škole vďaka iniciatíve Mgr. Jána Ligača, pod ktorého vedením hrávali školské turnaje. Z okresu postúpili na celoslovenský turnaj Mammut Cup a práve po tomto turnaji, v roku 2003, vznikol klub mladých nadšencov hokejbalu - Svrčinovskí predátori a prvýkrát sa oficiálne zapísali do Juniorskej Kysuckej hokejbalovej ligy /JKHL/. Už v prvej sezóne zodvihli nad hlavu cennú trofej za 3. miesto. Od roku 2004 - 2006 sa chalanov ujal Marián Krella a obe sezóny sa tešili zo zlatých trofejí. Klub sa rozvíjal a získaval sponzorov, najmä Firma Najdek a Obec Svrčinovec, ktorá schválila finančný príspevok pre klub. Juniorský klub bol naklonený mladým, navštevovalo ho množstvo študentov. V sezóne 2006 - 2007 sa tím umiestnil na druhom mieste JKHL a Vladimír Najdek tretí rok obhájil osobný titul nejužitočnejšieho hráča. Vo svojich 18 rokoch sa zúčastnil s tímom HBK Čadca Majstrovstiev Slovenska v hokejbale v Banskej Bystrici a zároveń v sezóne 2007 - 2008 odohral extraligovú sezónu za HBK Čadca.

Od roku 2011 nastúpil na scénu nový, modro-žltý Dream Team Svrčinovec, ktorého iniciátormi vzniku bol Vladimír Najdek, Miroslav Krišica a svrčinovský farár Mgr. Radovan Čulák. Kapitánom tímu sa stal Vladimír Najdek. Podarilo sa zostaviť húževnatý tím, ktorý vyhral turnaj o Pohár starostu Obce Skalité a Turnaj mládeže v Turzovke. Tieto udalosti naštartovali hráčov, vniesli do nich dávku istoty a prihlásili sa do nasledujúcej sezóny seniorskej súťaže. Začali si získavať rešpekt skúsenejších hráčov a zbierať turnajové úspechy. Najväčšie úspechy:

1. miesto - pohár starostu Obce Skalité v roku 2012

1. miesto Turnaj mládeže v Turzovke

1. miesto Panthers Cup

2013 /2014 - prvý titul Majster KHL, osobný úspech v tejto sezóne - najlepší obranca

1. miesto Zimnej ligy Kysuckej hokejbalovej ligy

2014/2015 - víťaz základnej časti KHL, Majster KHL, 1. miesto Pohár starostu Obce Skalité, 1. miesto Memoriál Stanislava Jurgu, Najlepší obranca /2015/

2015/2016 - Majster KHL

2016/2017 - Majster KHL

1. miesto Panthers Cup, Najlepší obranca Zimnej ligy /2016/

2017/2018 - Vicemajstri KHL, Víťaz Základnej časti, 1. miesto Pohár primátora mesta Čadca, Najlepší obranca Zimnej ligy, Víťaz Memoriálu S. Jurgu

MUDr. Jarmila Pribylincová - ocenená v oblasti sociálnej starostlivosti

- narodila sa 17. septembra 1952 v Ostrave - Zábřeh

Ako 3-ročná sa presťahovala s rodičmi na Kysuce do Obce Olešná - Sklený vrch. Po ukončení strednej školy v roku 1971 začala študovať medicínu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po promócii v roku 1977 začala pracovať na detskom oddelení v Čadci. Po cirkulácií na chirurgickom a infekčnom oddelení pracovala v krátkodobých zástupoch na ambulanciách v Čadci. Po atestácií od 01.10.1981 nastúpila do ambulancie vo Svrčinovci, kde pracuje nepretržite už 37 rokov. Stará sa o zdravie tých najmenších, ale aj dospievajúcich. Môžeme zdôrazniť, že je vždy milá, ústretová a usmiata. Skrátka s deťmi, ale aj rodičmi to vie... Sme radi, že našu obec ešte "ťahá", pretože všetci vieme, aká je situácia. Je ťažké získať pre obec, či už pediatra alebo praktického lekára. Jej prácu si vážime a právom jej patrí vďaka a ocenenie.

Od roku 2014 pani doktorka Jarmila Pribylincová pracuje aj v ambulancii v Oščadnici.

Má 2 dospelých synov, manžela na dôchodku, ktorý ju spolu so sestričkou preváža kvôli kolónam medzi Svrčinovcom a Oščadnicou. Niekedy je to hotové umenie... Má svojho domáceho miláčika psíka Maxika, ktorý zamestnáva nielen ju, ale aj celú rodinu. Na vnúča ešte len čaká.

Ako sama hovorí, knihy a záhrada sú zatiaľ bokom, lebo niet času.

MVDr. Andrej Renčko, PhD. - ocenený v oblasti publicistika a verejný život

- narodil sa 06. júla 1984 v Čadci

Maturoval v odbore agropodnikateľ. Študoval na štyroch významných Európskych vererinárnych univerzitách, vrátane Lisabonu a Záhrebu. V roku 2010 bol promovaný za lekára veterinárnej medicíny na Univerzite Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Po promócií nastúpil ako ašpirant na doktorandské štúdium na ústav rádiobiológie. Tam sa prioritne zaoberal štúdiami gama žiarenia a ich dopadom na modelové organizmy. Zaoberal sa tiež výskumom ťažkých kovov na histologickej, biochemickej, elektrónovo-mikroskopickej, toxikologickej, patologickej a hematologickej úrovni. Viedol hlavne štúdie zamerané na výskum kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien parametrov leukocytov. Okrem týchto úloh sa venuje i výskumu žiarenia, obsiahnutom v horninách a mineráloch. Najnovšie výskumné úlohy sa sústreďujú na plavúne a ich pokusné využitie pri minimalizácií jednotlivých symptómov choroby z ožiarenia u potkanov. 

Je i autorom článkov v karentovaných časopisoch. Titul doktor filozofie získal po úspešných obhajobách na katedre rádiobiológie v odbore životného prostredia v roku 2014. 

Počas a medzi štúdiami pracoval na Aljaške, v Bulharsku, v Taliansku. Na Slovensku pracoval ako sprievodca pre turistov v jaskyni i v botanickej záhrade. Najdlhšie poznávacie cesty viedli na Krym, do Švajčiarska či Slovinska. Spolupracuje s humánnymi lekármi, výskumníkmi, ochranármi, jaskyniarmi, horolezcami, vodákmi. Zúčastňuje sa sčítavania šeliem, edukácií mladých na školách. Je autorom mnohých vedeckých článkov. Jeho bohatá publikačná činnosť zahŕňa viac ako 100 titulov vedeckých a odborných článkov. Publikuje prednostne v slovenských a nekomerčných časopisoch. Zúčastňuje sa alebo priamo vedie mnohé výskumné tímy z viacerých krajín pozostávajúce z popredných odborníkov. Jeho štúdie sú vždy zamerané na medicínu a prírodu. Autor sa amatérsky zaoberá geológiou a zberaním minerálov. Na univerzite založil pre študentov mineralogický klub. 

Je autorom dvoch knižných publikácií "Blízke diaľky", ktorá vyšla v roku 2014 a "Cesta hrdinov Slovenského národného povstania" z roku 2016. Kniha "Cesta hrdinov SNP" sa dostala v roku 2017 do ankety o Knihu Kysúc a skončila v hlasovaní na krásnom štvrtom mieste.

Taktiež sa venuje výrobe bačovského riadu. Spracováva jedľový svor. Svor - spoločný výtvor prírody a človeka.

Od roku 2015 doktor Renčko vlastní a spravuje veterinárnu kliniku Animal-Vet v Čadci.

V roku 2016 bol za celoživotné dielo zaradený do Ottovej encyklopédie osobností. Venuje sa turistike, jaskyniarstvu, horolezectvu, lezeniu ľadopádov. Medzi jeho záľuby patrí práca s drevom, cestovanie, plávanie, treking, lyžovanie, kajaking. maratónsky beh, akvaristika, fotografovanie, zber húb a a skúša i hru na cimbál. Jeho najväčšou záľubou je pozorovanie prírody ako komplexu.

Ako sme sa dozvedeli, Andrej nikdy nechodí do lesa naprázdno. Vždy s vedrom v ruke. Pýtate sa prečo? Nuž je aj veľký ochranár prírody a tak jednoducho zbiera odpadky, ktoré za sebou zanechávajú tí, ktorým príroda ako živý organizmus nič nehovorí.

Rudolf Slovák - ocenený v oblasti rozvoja a zveľaďovania obce

- narodil sa 19. júla 1953 vo Svrčinovci

Vo Svrčinovci navštevoval aj základnú školu, po ktorej pokračoval na tatrováckom učilišti. Zamestnal sa v závode Tatra Čadca, kde pracoval vyše 40 rokov. Už od mladosti inklinoval k stolárčine a tesárčine a mnohým pomohol urobiť krov, či vystavať altánok. Je všestranne zameraný, baví ho šport - bicykel, hokejbal, hokej, plávanie a turistika. Je verný tradíciam a starým zvykom, preto ho často vidieť v kroji. Všetci ho poznajú ako pracovitého a obetavého človeka a dobrého kamaráta so svojským humorom, ktorý nadovšetko miluje svoju rodinu. Aktívne sa podieľa na zveľaďovaní našej obce a je ochotný vždy pridať ruku k dielu. Pomáhal pri zakladaní školskej záhradky a ako aktívny člen Slovenského zväzu záhradkárov sa stretáva s deťmi našej školy, ktorým vysvetľuje ako sa starať o ovocné stromy. Každoročne neodmietne výzvu ukázať mladým ako sa pletú košíky, či korbáče. Môžeme ho stretnúť na vianočných a veľkonočných tvorivých dielňach. Pomáha pri organizovaní výstavy záhradkárov a chovateľov. Jeho stopu nesie aj svrčinovský betlehem a krížová cesta. Je veľmi spoločenský človek a rád sa zabáva, preto nechýba na žiadnej akcii v našej obci. Okrem toho aj aj dobrovoľným darcom krvi a držiteľom Jánskeho plakety.

Anna Gajdošová Škulavíková - ocenená v oblasti publicistiky a verejného života

- narodila sa 23. januára 1967 v Čadci

Vyrastala v časti Svrčinovec - Závršie. Do prvého ročníka základnej školy nastúpila v škole U Deja. V tejto škole sa vyučoval iba prvý stupeň. Druhý stupeň absolvovala v Čadci - Podzávoze. Po ukončení základnej školy túžila byť zdravotnou sestrou. Na zdravotnú sa však nedostala. Ostalo teda gymnázium v Čadci, čo prijala s pokorou. Štúdium bolo zaujímavé. V škole fungoval časopis LÚČ, do ktorého písala svoje prvé malé diela prózy a poézie. A tu bol začiatok jej veľkého koníčka. Ako ďalšie boli telegramy na svadby, či veršíky pre prvé lásky. jej prvé veľké dielo bol životopis mamičky vo veršoch. Ďalšie dielo bola rozprávka pre dcéru Blaničku. Potom prišiel rok 2009 a pani Anna bola na krste knižky Marte Ujháziovej. Tam sa to asi všetko naštartovalo. Do roka vydala prvú zbierku MAMA. V tejto zbierke zachytila pocity a vzťah k svojej mame a vzťah k životu. V roku 2012 vznikla druhá zberka s názvom ŽIVOT. Ňou poďakovala manželovi za spoločný život. Ako poďakovanie za obohatenie života dieťaťom a za lásku dcéry a matky prišla treita zbierka RODINA.

Prvú knihu MAMA krstila v knižnici v Studénke 26.10.2010. Na Slovensku prebehol krst v Čadci v kultúrnom dome 19.11.2010.

Druhú knihu ŽIVOT prišla do Studénky pokrstiť Marta Ujházi Martinská 23.01.2013. Keďže pani Ujházi sa kniha páčila, zorganizovala krst knihy v Krásne nad Kysucou 08.03.2013. 

Posledná kniha RODINA bola pokrstená v kaplne na Závrší 25.06.2017.

Anna verí v lásku a v Boha, bez ktorého by tu dnes, ako sama hovorí, nestála. Všetky svoje pocity a lásku, ktorá ju napĺňa vkladá do veršov, a tak si hladí dušu a ďakuje za život, ktorý dostala. Je vďačná za každý okamih života, rada si ho užíva a je spokojná so životnou cestou i keď je občas kľukatá.

Ing. Mgr. Ivan Konečný - honorárny dekan - ocenený v oblasti cirkvi, rozvoja a zveľaďovania obce

/Čestné občianstvo mu bolo udelené 05.07.2018 na krojovanej sv. omši/

Mgr. Ján Ligač - ocenený v oblasti športu

/Cena obce mu bola odovzdaná 29.06.2018 na slávnostnom ukončení školského roka v ZŠ/