Navigácia

Obsah

Osobnosti obce

 

Matúš Babulák st. - narodil sa v roku 1906 vo Svrčinovci. Matúš prišiel ako dobrovoľník do Francúzska a v apríli 1940 bol odvedený v prístave Agde. Bol príslušníkom 1. českosloveenskej divízie, 2. pešieho pluku a 7. roty. Padol krátko pred porážkou Francúzska pri ústupovom boji pri meste Rozay. Je pochovaný na vojenskom cintoríne LA TARGETTE pri obci Neuville - Sant - Vaast vo Francúzsku. Zomrel 16. júna 1940.

Matúš Babulák ml. - narodil sa vo Svrčinovci v roku 1926. Do Francúzska prišiel ako dobrovoľník a vstúpil do dobrovoľných jednotiek FFI - Francúzske vojenské sily vnútorného odboja, ktoré bojovali pod vedením generála De Gaulle. Matúš bol zastrelený v zajatí ako príslušník FFI. Zomrel 19.08.1944 vo Francúzsku. 

Anton Ciprich - narodil sa vo Svrčinovci v roku 1907. Vyštudoval učiteľský ústav v Modre, neskôr Vojenskú Akadémiu v Hraniciach na Morave. Kariéru začal ako veliteľ v pešom pluku 42 v Terezíne. Patril k protifašistickým a pročeskoslovensky orientovaným dôstojníkom. Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde. Život pána Antona Cipricha bol veľmi zaujímavý. Dosiahol mnohé funkcie i vyznamenania. Spomenieme aspoň niektoré z nich: stal sa veliteľom v ťažení proti Poľsku, bol prednostom 2 štábu 1. divízie slovenskej armády v priestore Charkov - Kursk. Odmietol ísť na východný front, od roku 1944 sa stal blízkym spolupracovníkom Jána Goliana, kde mal na starosti materiálne zabezpečenie pripravovaného povstania. Velil 4 partizánskej brigáde. Po skončení vojny pôsobil aj na Ministerstve národnej obrany v Prahe. Odmietol ísť na stáž do ZSSR a tak bol zbavený vojenskej činnej služby. Sporadicky sa zdržiaval vo Svrčinovci. Keďže jeho manželka mala nemecký pôvod, usiloval sa jej vybaviť slovenské občianstvo, no neúspešne. Jej rodičia sa museli z ČSR vysťahovať. Rodina sa tak rozhodla emigrovať. V máji 1948 tajne prešiel česko-nemecké hranice, neskôr ho nasledovala aj manželka s deťmi. Osu rodiny bol veľmi veľmi ťažký. Ženu vyšetrovali, syn Dušan bol dočasne v detskom domove. Tri dcéry Božena, Viera  a Elena zostali u rodiny a známych. Anton žil v emigrácií v Nemecku a potom odišiel do USA. Tam pracoval ako robotník a nezapájal sa do práce emigrantských spolkov ani do krajanského života. V emigrácií žil utiahnuto a takmer s nikým sa nestýkal. Nikdy nepožiadal o americké občianstvo. Zomrel v roku 1984 v Chicago v USA. Symbolický hrob má aj vo Svrčinovci. Vyznamenia: za hrdinstvo 3. stupňa /1940/, Československý vojnový kríž /1945/, Rad Slovenského národného povstania 1. stupňa, Československý vojnový kríž /1946/, Orden krásna zvezda 2. stupňa.

Alojz Krulikovský - narodil sa v roku 1916 vo Svrčinovci. Spočiatku odmietol bojovať na fronte. Na východný front bol po prvý krát nasadený v marci roku 1942. Pôsobil v štábnej rote 1. pešieho pluku Rýchlej divízie slovenskej armády, ktorá bola v obrane v Donskej oblasti. Niektorí vojaci sa čoskoro vrátili domov. Medzi nimi bol aj pán Alojz. Nešiel do civilu, ale zaradili ho do pechotnej školy /veliteľ tanku/ v priestore Lešť. Druhý krát odišiel na východný front v júni 1942 sa A-rotou práporom 101. pešieho pluku. V septembri 1942 zintenzívnil spoluprácu s partizánmi. Strelník v zálohe Alojz bol medzi prvými a 8.11.1942 zbehol partizánom z 11. roty od pluku 101 pri Lojive na Ukrajine. Spolupracoval s partizánskym oddielom kapitána Jána Nálepku. Dostal sa do zajatia vojakov Wehrmachtu a odovzdali ho gestapu. Bol väzňom v koncentračnom tábore v Osvienčime a odsúdený na smrť. Dostal povolenie napísať list na rozlúčku. Napísal otcovi a otec mu chcel zachrániť život. Napísal list prezidentovi Tisovi a zrejme mu bolo vyhovené, pretože ho previedli do ochrannej väzby a previezli do tábora Mauthausen a po týždni do tábora Gusen. V koncentračnom tábore bol evidovaný od júna 1944 pod číslom 80607. Po týždni ho previezli do tábora Gusen. Pracoval v kameňolome, v muničných továrňach, zbrojovkách, či podzemných tuneloch. Podmienky boli ťažké, 12 hodinová otročina v denných a nočných intervaloch, nedostatok jedla sa podpísala na jeho zdravie i zdravie ostatných. Každú stredu odvážali mŕtvych väzňov do krematória. Prežiť znamenalo nebyť chorý a mať šťastie na prácu i dozorcov. V tomto tábore ostal až do oslobodenia Američanmi 5.5.1945. Celkovo tu strávil desať mesiacov. Vlakom z Linzu cez Viedeň a Bratislavu sa dostal domov. Zdravie mal podlomené. Zahynul tragicky vo veku 37 rokov pri práci na železničnej trati v Třinci. Pochovaný je vo Svrčinovci. 

Ignác Jurišta - narodil sa v roku 1916 vo Svrčinvci. V marci 1939 narukoval na základnú vojenskú službu do Žiliny. Keď sa dozvedel, že v Poľsku sa tvorí jednotka československej légie, využil príležitosť a s niekoľkými mužmi dezertoval do Poľska. Boli zaradení pod velenie Ludvika Svobodu. Dostali sa aj do dočasnej internácie k sovietskej armáde. Pán Jurišta bol do roku 1945 príslušníkom československej armády v zahraničí. Od roku 1942 pôsobil v 1. československom armádnom zbore, ktorý sa sformoval v Buzuluku pod vedením Svobodu. Zaradili ho do zvláštneho oddielu "samopalná čata", s ktorým sa zúčastnil v boji pri Sokolove, Umani, Kyjeve, Žaškove a na Dukle. Od roku 1944 do skončenia vojny bol veliteľom pešieho družstva pri československej jednotke. Vyznamenania: Československý vojnový kríž, Pamätná medaila so štátkom ZSSR za zásluhy 2. stupňa, Za pobjedu nad Germanijej, Sokolovská pamätná medaila, Dukelská pamätná medaila, Čestné uznanie za zásluhy v národnooslobodzovacom hnutí, Rad červenej hviezdy, Zaslužilý bojovník proti fašizmu 1. stupňa, Poľská medaila Uchvala Rady Panstva, Pamätná medaila maršala Žukova a ďalšie.

František "Fero" Cyprich - narodil sa v najbiednejšom kraji a ako 6-ročný stratil rodičov. Mal sa ženiť, ale svadbu odložil a vstúpil do armády v roku 1936 a v roku 1937 sa stal príslušníkom letky 39 Leteckého pluku 3 Milana Rastislava Štefánika. Stal sa pilotom Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a leteckým esom. Dosiahol 15 potvrdených zostrelov. Bojoval v Malej vojne, zúčastnil sa na prepadnutí Poľska a neskôr bojoval na východnom frotne, kde dosiahol najmenej 12 zostrelov. Po vypuknutí SNP sa pripojil na stranu povstalcov, kde ako prvý povstalecký pilot dosiahol zostrel, keď 2.9.1944 so svojou Aviou B.534 zostrelil neozbrojený maďarský dopravný Ju 52/3m. Zároveň sa tým stal posledným stíhacím pilotom v druhej svetovej vojne, ktorý vykonal zostrel iného lietadla na dvojplošníku. Po potlačení SNP dopravným lietadlom preletel do ZSSR. V roku 1958 bol prepustený do zálohy s hodnosťou podplukovník, roku 1991 bol rehabilitovaný a bola mu udelená hodnosť plukovníka vo výslužbe. Narodil sa 01.10.1917 vo Svrčinovci. Žil v Trenčíne, kde aj 31.01.2009 zomrel. Vyznamenania: Frontová letecká spona pre stíhačov v bronze, striebre a zlate, Strieborná medaila Radu kráľa Zvonimíra na vojenskej stuhe, Rad Slovenského národného povstania, Československá medaila za chrabrosť pred nepriateľom, Československý vojnový kríž, Československá vojenská medaila Za službu vlasti a ďalšie.

Imrich Pajonk - narodil sa 5.11.1919 vo Svrčinovci. Pochádzal z piatich detí. Navštevoval meštiansku školu v Čadci. V uniforme strávil 4,5 roka. Dva roky bol na vojenskej prezenčnej službe v Pluku útočnej vozby v Turčianskom Svätom Martine. Na konci prezenčnej služby bol ako vodič nákladných vozidiel odvelený na východný front. Pôsobil tam ako vodič tanku. S Rýchlou divíziou sa dostal až do predhoria Kaukazu, spomínal mestá ako Krasnodar, Simferopol a Tuapse. V roku 1943 sa vrátil na Slovensko. Od malička musel ťažko pracovať. Zažil veľa hladu, celý život bol chudý, mal okolo 60 kíl. Keď ho mama nútila jesť, odpovedal "zajtra". Ako vojak zažil hrôzy druhej svetovej vojny a na východnom fronte zažil útrapy hladu. Počas bojov sa obával noci. Ako vodič tanku sa musel pri ňom aj zdržiavať. Rusi vycvičili psov tak, že sa v noci priplazili k tanku a ľahli si pod stroj. Na chrbát im pripevnili míny a tak tanky vyhadzovali do vzduchu. Pred útokom často fasovali alkohol. Otupení mali prekonávať strach a tak čeliť vojnovému peklu. Veľké straty mali ak nepriateľ zaútočil tzv. bubnovou paľbou. Vtedy na každý meter štvorcový dopadol jeden delostrelecký granát. Po takom útoku ostalo mnoho mŕtvych. Počas leta mali vojaci množstvo vši. Tie napádali aj otvorené rany. Ako vodič tanku sa vynašiel. Vyzliekol si celú uniformu a namočil ju do benzínu. Smrdel, ale od vši mal načas pokoj. Na hrôzy vojny spomínal celý život. Nikdy nezabudol povedať: "Radšej nech je hlad ako tá prekliata vojna". Zomrel na následky úrazu 10.10.2006, keď ho na ceste z kostola zrazilo auto.

Peter Jilemnický - spisovateľ, novinár a učiteľ. V rokoch 1923 - 1929 učil a písal v osade U Deja. /nar. 18.03.1901 - zomrel 19.05.1949/

František Jurišta - akademický maliar /nar. 31.03.1925 - zomrel 13.03.2000/

František Dejčík - novinár, publicista a výtvarný fotograf /nar. 21.09.1938 - zomrel 26.08.2017/

PhDr. Ján Jurišta - žurnalista, diplomat, veľvyslanec ČSSR v Argentíne, vedec a kandidát na prezidenta v prezidentských voľbách v roku 2014 za KSS /nar. 23.08.1944/. V roku 2018 mu bolo udelené čestné občianstvo Obce Svrčinovec.

Peter Jaroš - prozaik, dramatik a filmový scénarista. V školskom roku 1961/1962 pôsobil ako učiteľ aj spisovateľ v našej obci. Toto jeho jednoročné učiteľské pôsobenie na základnej škole bolo pre neho veľmi motivujúce. Učil na škole, písal diplomovú prácu a dokončoval novelu "Poludnie na terase". /nar. 22.01.1940/

prof. Ing. Štefan Liščák, CSc. - odborník, ktorý celý svoj aktívny život venoval rozvoju poznania v oblasti cestnej dopravy a výchove nových dopravných inžinierov /nar. 27.05.1952 - zomrel 17.09.2015/

JUDr. Jozef Liščák - slovenský právnik a bývalý politik. V roku 1994 sa stal ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky vo vláde Vladimíra Mečiara /nar. 18.01.1947/. V roku 1996 mu bolo udelené Čestné občianstvo obce.

Anton Pajonk - zberateľ a autor rozprávok a príbehov pre deti. Autor kníh "Kysucké rozprávky", "Kysucké rozprávky 2", "Drotárova palica", "Kysucké rozprávky 3", "O dievčine z obrazu" a "Dar od mravčieho kráľa". /nar. 25.06.1953 - zomrel 19.07.2014/

Terézia Mešťanová /rod. Miková/ - autorka viacerých veršovaných rozprávok pre deti. Majstrovsky zvláda aj techniku richelie, s pomocou ktorej zhotovuje prekrásne kraslice. Spod jej rúk vychádzajú aj kroje pre bábiky. Inšpiruje sa ľudovou "módou" z rôznych kútov Kysúc. /nar. 25.11.1956/. V roku 2018 jej bola udelená Cena obce.

Viera Sojčáková /rod. Cyprichová/ - učiteľka hudby, speváčka, organistka /nar. 18.05.1955/

Branislav Padyšák - fotograf, ktorý svoju prácu prezentoval na významných súťažiach "Na brehu priezračnej rieky", AMFO a zúčastnil sa aj na zahraničných výstavách /nar. 06.11.1982/

MVDr. Andrej Renčko, PhD. - veterinár, cestovateľ a spisovateľ. Je autorom viac ako 50 odborných článkov publikovaných vo vedeckých i odborných časopisoch. Okrem cestovania sa venuje aj fotografovaniu. Napísal knihu "Blízke diaľky", ktorá je o alternatívnom cestovaní po Slovenský, pobyte v prírode, trekoch, stretávaní sa s ľuďmi a hlavne o hľadaní kryštálov na Slovensku /nar. 06.07.1984/. V roku 2018 mu bola udelená Cena obce.

Anna Škulavíková /rod. Gajdošová/ - rodáčka zo Svrčinovca. Je autorkou štyroch básnických zbierok, v ktorých okrem rodiny, ktorá je základom všetkého, ospevuje aj rodný kraj, okolie v ktorom žije, ľudí, čo sú a Boha, ktorý ju sprevádza. V roku 2018 jej bola udelená Cena obce.

PaedDr. Milan Pecka - ako učiteľ pôsobil v našej ZŠ 18 rokov. Po nežnej revolúcii zastupoval v našej obci 9 mesiacov starostu. Momentálne žije v ČR. V roku 2018 mu bolo udelené Čestné občianstvo Obce Svrčinovec.

Mgr. Slavomíra Filová - v rokoch 2005 - 2008 vyučovala ako externý pedagogický zamestnanec hru na klavír v Základnej umeleckej škole v Čadci a od roku 2008 pracuje v ZUŠ ako interný pedagogický zamestnanec - vyučuje hru na klavíri a hudobnú náuku. Medzi dôležité obdobie patrí rok 2013 - 2015, pretože pôsobila v Štátnom divadle v Košiciach ako člen orcherstra. Hosťuje v rôznych orchestroch na Slovensku ako člen orchestra - hrá na harfe v Štátnom komornom orchestri v Žiline. Okrem harfy ovláda hru na klavíri, zobcovej flaute a tiež spieva. V roku 2018 jej bola udelená Cena obce.

Mária Kotyrová - bola jednou z prvých kvalifikovaných učiteliek pre MŠ v Čadci. Do roku 1991 pôsobila ako riaditeľka MŠ v našej obci. V roku 1965 sa stala členkou a neskôr aj predsedkyňou miestnej organizácie Slovenského červeného kríža. Za prácu, ktorú vykonávala získala mnohé ocenenia, ako aj MS SČK - "Ďakovný list z Ústredného výboru SČK v Bratislave", III. stupeň, II. stupeň aj I. stupeň "Za obetavú a záslužnú prácu" a iné poďakovania. V roku 2018 jej bola udelená Cena obce.

Mgr. Vladimír Najdek - /hokejbal/ - od roku 2011 nastúpil na scénu nový, modro-žltý Dream Team Svrčinovec, ktorého iniciátormi vzniku bol Vladimír Najdek, Miroslav Krišica a svrčinovský farár Mgr. Radovan Čulák. Kapitánom tímu sa stal Mgr. Vladimír Najdek a tím začal zbierať veľké turnajové úspechy. V roku 2018 mu bola udelená Cena obce.

MUDr. Stanislav Moják - zubár, ktorý v obvodnom zdravotnom stredisku v našej obci pracoval dlhých 38 rokov. V roku 2018 mu bola udelená Cena obce.

MUDr. Jarmila Pribylincová - detská lekárka, ktorá od roku 1981 nepretržite pracovala v našej obci a starala sa o zdravie tých najmenších, ale aj dospievajúcich. Svoju lekársku prax v našej obci ukončila 31.01.2019. V roku 2018 jej bola udelená Cena obce.

Ing. Mgr. Ivan Konečný - honorárny dekan - v našej obci pôsobil ako administrátor v rokoch 1991 - 1997. V roku 2018 mu bolo udelené Čestné občianstvo Obce Svrčinovec.