Marec - mesiac knihy

     Marec je ideálny mesiac na to, ako svoju myseľ posilniť čítaním. Máme pred sebou celý „mesiac knihy“... Čo tak prečítať si aspoň jednu...?

     Zároveň Vás pozývame na besedu s našou spisovateľkou Terkou Mešťanovou, ktorá sa bude konať v obecnej knižnici v stredu 26.03.2025 o 14.00 hod.

     Mesiac marec, ktorý práve plynie, máme už od školských čias v pamäti zapísaný ako mesiac knihy. Možno tento prívlastok už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, keď bolo oveľa menej možností vzdelávania a získavania informácií ako dnes, no napriek tomu má literatúra zaiste v bežnom i študentskom živote svoje stále miesto. Zdrojom stretnutí s knihami odjakživa nie sú len kníhkupectvá a vlastné domáce knižné zbierky, ale svoje nezastupiteľné miesto tu majú aj knižnice.

     Mesiac marec bol prvýkrát v bývalom Československu vyhlásený za mesiac knihy v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu Hačavského (10. 3. 1796 - 16. 3. 1880) a ako snaha o udržanie a podporenie trvalého záujmu o knihy. Tento významný slovenský národný buditeľ a ľudový spisovateľ sa narodil a aj zomrel v mesiaci marec a už od narodenia mal zrakovú chybu. Neskôr oslepol celkom. Žil v okolí Gemera a miloval knihy, avšak kvôli problémom so zrakom nemohol čítať. Preto chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali.

     Matej Hrebenda sa významne podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Putoval po Gemeri, Malohonte a ďalších častiach Slovenska, pričom zbieral staré tlače a rukopisy a zachraňoval ich. Knihy  rozširoval aj vo veľkých mestách (Praha, Viedeň, Pešť). Medzi slovenských vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské a české knihy najmä od vydavateľov Gašpara Fejérpataky-Belopotockého z Liptovského Mikuláša a Karla Amerlinga z Prahy. Zaslúžil sa tým o rozvíjanie slovenského národného povedomia a života v období národného obrodenia. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom sa zaslúžil, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej. Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom.  On nimi poúčal ľudí, šíril kultúru a osvetu. Mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním. Zachránil mnoho kníh, a tým sa pričinil o vybudovanie knižníc. V roku 1980 (sté výročie jeho smrti) ho vyhlásili za jubilanta UNESCO. Dnes už úlohu Mateja Hrebendu - šírenie kníh a knižnej kultúry a podporu vzdelávania - plnia knižnice. Hoci sprístupňujú svoje knižné fondy čitateľom po celý rok, v marci zvlášť aktivizujú svoju činnosť.