Alojz Krulikovský

Spočiatku odmietol bojovať na fronte. Na východný front bol po prvý krát nasadený v marci roku 1942. Pôsobil v štábnej rote 1. pešieho pluku Rýchlej divízie slovenskej armády, ktorá bola v obrane v Donskej oblasti. Niektorí vojaci sa čoskoro vrátili domov. Medzi nimi bol aj pán Alojz. Nešiel do civilu, ale zaradili ho do pechotnej školy /veliteľ tanku/ v priestore Lešť. Druhý krát odišiel na východný front v júni 1942 sa A-rotou práporom 101. pešieho pluku. V septembri 1942 zintenzívnil spoluprácu s partizánmi. Strelník v zálohe Alojz bol medzi prvými a 8.11.1942 zbehol partizánom z 11. roty od pluku 101 pri Lojive na Ukrajine. Spolupracoval s partizánskym oddielom kapitána Jána Nálepku. Dostal sa do zajatia vojakov Wehrmachtu a odovzdali ho gestapu. Bol väzňom v koncentračnom tábore v Osvienčime a odsúdený na smrť. Dostal povolenie napísať list na rozlúčku. Napísal otcovi a otec mu chcel zachrániť život. Napísal list prezidentovi Tisovi a zrejme mu bolo vyhovené, pretože ho previedli do ochrannej väzby a previezli do tábora Mauthausen a po týždni do tábora Gusen. V koncentračnom tábore bol evidovaný od júna 1944 pod číslom 80607. Po týždni ho previezli do tábora Gusen. Pracoval v kameňolome, v muničných továrňach, zbrojovkách, či podzemných tuneloch. Podmienky boli ťažké, 12 hodinová otročina v denných a nočných intervaloch, nedostatok jedla sa podpísala na jeho zdravie i zdravie ostatných. Každú stredu odvážali mŕtvych väzňov do krematória. Prežiť znamenalo nebyť chorý a mať šťastie na prácu i dozorcov. V tomto tábore ostal až do oslobodenia Američanmi 5.5.1945. Celkovo tu strávil desať mesiacov. Vlakom z Linzu cez Viedeň a Bratislavu sa dostal domov. Zdravie mal podlomené. Zahynul tragicky vo veku 37 rokov pri práci na železničnej trati v Třinci. Pochovaný je vo Svrčinovci.