Ignác Jurišta

V marci 1939 narukoval na základnú vojenskú službu do Žiliny. Keď sa dozvedel, že v Poľsku sa tvorí jednotka československej légie, využil príležitosť a s niekoľkými mužmi dezertoval do Poľska. Boli zaradení pod velenie Ludvika Svobodu. Dostali sa aj do dočasnej internácie k sovietskej armáde. Pán Jurišta bol do roku 1945 príslušníkom československej armády v zahraničí. Od roku 1942 pôsobil v 1. československom armádnom zbore, ktorý sa sformoval v Buzuluku pod vedením Svobodu. Zaradili ho do zvláštneho oddielu "samopalná čata", s ktorým sa zúčastnil v boji pri Sokolove, Umani, Kyjeve, Žaškove a na Dukle. Od roku 1944 do skončenia vojny bol veliteľom pešieho družstva pri československej jednotke. Vyznamenania: Československý vojnový kríž, Pamätná medaila so štátkom ZSSR za zásluhy 2. stupňa, Za pobjedu nad Germanijej, Sokolovská pamätná medaila, Dukelská pamätná medaila, Čestné uznanie za zásluhy v národnooslobodzovacom hnutí, Rad červenej hviezdy, Zaslužilý bojovník proti fašizmu 1. stupňa, Poľská medaila Uchvala Rady Panstva, Pamätná medaila maršala Žukova a ďalšie.