Anton Ciprich

Vyštudoval učiteľský ústav v Modre, neskôr Vojenskú Akadémiu v Hraniciach na Morave. Kariéru začal ako veliteľ v pešom pluku 42 v Terezíne. Patril k protifašistickým a pročeskoslovensky orientovaným dôstojníkom. Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde. Život pána Antona Cipricha bol veľmi zaujímavý. Dosiahol mnohé funkcie i vyznamenania. Spomenieme aspoň niektoré z nich: stal sa veliteľom v ťažení proti Poľsku, bol prednostom 2 štábu 1. divízie slovenskej armády v priestore Charkov - Kursk. Odmietol ísť na východný front, od roku 1944 sa stal blízkym spolupracovníkom Jána Goliana, kde mal na starosti materiálne zabezpečenie pripravovaného povstania. Velil 4 partizánskej brigáde. Po skončení vojny pôsobil aj na Ministerstve národnej obrany v Prahe. Odmietol ísť na stáž do ZSSR a tak bol zbavený vojenskej činnej služby. Sporadicky sa zdržiaval vo Svrčinovci. Keďže jeho manželka mala nemecký pôvod, usiloval sa jej vybaviť slovenské občianstvo, no neúspešne. Jej rodičia sa museli z ČSR vysťahovať. Rodina sa tak rozhodla emigrovať. V máji 1948 tajne prešiel česko-nemecké hranice, neskôr ho nasledovala aj manželka s deťmi. Osu rodiny bol veľmi veľmi ťažký. Ženu vyšetrovali, syn Dušan bol dočasne v detskom domove. Tri dcéry Božena, Viera  a Elena zostali u rodiny a známych. Anton žil v emigrácií v Nemecku a potom odišiel do USA. Tam pracoval ako robotník a nezapájal sa do práce emigrantských spolkov ani do krajanského života. V emigrácií žil utiahnuto a takmer s nikým sa nestýkal. Nikdy nepožiadal o americké občianstvo. Zomrel v roku 1984 v Chicago v USA. Symbolický hrob má aj vo Svrčinovci. Vyznamenia: za hrdinstvo 3. stupňa /1940/, Československý vojnový kríž /1945/, Rad Slovenského národného povstania 1. stupňa, Československý vojnový kríž /1946/, Orden krásna zvezda 2. stupňa.