František Dejčík

* 21.09.1938 Čadca - + 26.08.2017 Ružomberok

Novinár, publicista a výtvarný fotograf František Dejčík od 9. mája 1964, keď sa presťahoval do centra dolného Liptova, začal postupne celoživotnú púť publicistu, neskôr aj profesionálneho novinára a fotografa. Už v roku 1965 založil v ZK BZ VIL fotoskupinu Helios (1985). Nemálo úsilia venoval spolupráci so závodnými novinami Textilák, neskôr s Ružomberským hlasom a po roku 1989 sa stal členom redakčnej rady periodika Rozhľady po kultúre a umení. V roku 1993 spolupracoval pri tvorbe prestížnej publikácie Ružomberok — prechádzky po kultúrnych pamiatkach. V roku 1973 získal F. Dejčík jednu z cien medzinárodného fotosalónu Fotofórum. Úspech z Fotofóra znásobila udelená Veľká cena špecializovanej medzinárodnej súťaže a výstavy o nákladných automobiloch „Tatra objektívom” v Liberci. V P. Bystrici porota súťaže „Mne Slovensko krása je” ohodnotila jeho fotografický súbor prvou cenou. Úspešný a ocenený bol aj v Kanade na súťaži Habitation. Napriek sústavnému „záujmu” pracovníkov ŠtB sa nedal odradiť a naďalej obosielal fotosalóny vo Fínsku, rumunskej Oradei, Japonsku, Španielsku, Argentíne… V roku 1975 ukončil štúdium na Inštitúte výtvarnej a novinárskej fotografie v Brne. V knihe „Dva póly fotografie” mu zostavovateľ, výtvarný teoretik Ladislav Noel uverejnil viacero fotografií a nazval Dejčíka odvážnym experimentátorom. Od roku 1976 začína obdobie jeho trvalej a plodnej spolupráce s viacerými plnofarebnými časopismi (napr.: Slovensko). Spolupracoval s celoslovenským periodikom Osvetová práca, s Vydavateľstvom Orbis v Prahe a pod. V roku 1992 pomáhal pri zriaďovaní regionálnej redakcie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) v Ružomberku, ktorú po odchode Dušana Mikolaja viedol. Od roku 1995 začala jeho trvalejšia spolupráca s Knižným centrom v Žiline. Stal sa postupne vydávaným kmeňovým tvorcom a autorské i kolektívne spracované knihy napríklad publikácia Žilina a okolie sa dožila štyroch vydaní. Žilinský kraj, Svrčinovec, Vlkolínec — perla Svetového dedičstva, Klenot na Váhu, Slovensko v klenotnici UNESCO, monografia Ružomberok… sú len časťou jeho ďalšej publikačnej činnosti. Nasledovali rôzne reklamné a propagačné prospekty. Ilustroval publikáciu Slovensko — kus Európy, ktorý stojí za návštevu. Bol zaradený do encyklopédie Osobnosti Kysúc a do Ružomberského literárneho kalendára. Stal sa fotoreportérom v redakcii krajského periodika Región — žurnál. Vystavoval v Belgicku (Brusel), Kanade, v Austrálii (Adelaide, Alice Springs a Perth), vo Fínsku, Argentíne, Česku (Praha), Rumunsku, Japonsku, Španielsku, Poľsku…. Pri príležitosti 75. výročia narodenia mal v Ružomberku, Čadci a Svrčinovci súbornú autorskú výstavu (časť z nej vystavovali v Bratislave) a v súčasnosti bola rozbehnutá príprava veľkej profilovej výstavy k jeho osemdesiatke. Vyučoval výtvarnú fotografiu na Súkromnej základnej umeleckej škole Ružomberského katolíckeho kruhu. Ako člen výboru Ružomberského katolíckeho kruhu, bol zároveň predsedom Redakčnej rady a hlavným prispievateľom mesačne vychádzajúceho informátora Listy.